Život Prešova
online
online
Minister Žiga chce na protipovodňové opatrenia viac peňazí
29.06.2012 Bratislava
Bratislava 29. júna (TASR) - Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) by chcel v budúcnosti nasmerovať na protipovodňové opatrenia viac peňazí. "Za posledné tri roky Slovenský vodohospodársky podnik nedostal žiadne investičné peniaze a žiadne peniaze, ktoré by prevádzkovo riešili protipovodňové opatrenia. Vždy sa riešia protipovodňové opatrenia ex post, keď nastane povodeň, a potom sa rieši odstraňovanie škôd. Toto je podľa mňa nesystémové a drahšie," povedal v rozhovore pre TASR.
Ako poznamenal, uvedomuje si napätosť štátneho rozpočtu a verejných financií, potrebné finančné zdroje chce preto hľadať aj v rámci envirorezortu. Peniaze na protipovodňové investície majú pochádzať napríklad z Environmentálneho fondu, pomôcť majú aj eurofondy. Minister Žiga do budúcnosti plánuje využiť na tento účel aj peniaze z predaja emisných kvót oxidu uhličitého, o čom ešte plánuje hovoriť aj s ministrom financií.
V súvislosti s protipovodňovou politikou Žiga pripomína aj deficit v napĺňaní predchádzajúceho desaťročného programu protipovodňovej ochrany z roku 2001. V tom sa malo preinvestovať okolo 600 miliónov eur, pričom, ako poznamenal, reálne sa program naplnil iba na 32 percent. "To niekde chýba," upozornil. V rámci programu sa realizovali opatrenia spomaľujúce odtok vôd z povodia do tokov. Peniaze smerovali tiež na výstavbu a obnovu retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a úpravu vodných tokov či budovanie poldrov.
V rámci protipovodňových opatrení je stále nedoriešená aj otázka dobudovania povodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS. Ten by mal napríklad dopredu predpovedať prívalové vlny. Na tento účel bude podľa šéfa envirorezortu potrebných ešte asi 20 miliónov eur, ktoré by mali pochádzať z eurofondov. Poznamenal, že istá časť systému je už vybudovaná a teraz sa naň nadstavujú ďalšie úrovne, aby bol presnejší.
Medzi rizikové oblasti z pohľadu možného vzniku povodní patria na Slovensku horné časti povodia Myjavy a Laborca, povodia Ondavy, Tople, Cirochy, stredná časť povodia Torysy, povodie Popradu, ako aj Krupinice. Riziko predstavujú aj povodia Kysuce, hornej Oravy, Štiavnice, Slatiny, prítoky Ipľa, povodie Čierneho Hrona, ľavostranné prítoky horného Hrona i povodia malokarpatských tokov či pravostranné povodia stredného Váhu. Povodne môžu vzniknúť aj na Nitre a jej prítokoch, Žitave a strednom a dolnom Hrone, Rimave, Poprade.
Ako poznamenal, uvedomuje si napätosť štátneho rozpočtu a verejných financií, potrebné finančné zdroje chce preto hľadať aj v rámci envirorezortu. Peniaze na protipovodňové investície majú pochádzať napríklad z Environmentálneho fondu, pomôcť majú aj eurofondy. Minister Žiga do budúcnosti plánuje využiť na tento účel aj peniaze z predaja emisných kvót oxidu uhličitého, o čom ešte plánuje hovoriť aj s ministrom financií.
V súvislosti s protipovodňovou politikou Žiga pripomína aj deficit v napĺňaní predchádzajúceho desaťročného programu protipovodňovej ochrany z roku 2001. V tom sa malo preinvestovať okolo 600 miliónov eur, pričom, ako poznamenal, reálne sa program naplnil iba na 32 percent. "To niekde chýba," upozornil. V rámci programu sa realizovali opatrenia spomaľujúce odtok vôd z povodia do tokov. Peniaze smerovali tiež na výstavbu a obnovu retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a úpravu vodných tokov či budovanie poldrov.
V rámci protipovodňových opatrení je stále nedoriešená aj otázka dobudovania povodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS. Ten by mal napríklad dopredu predpovedať prívalové vlny. Na tento účel bude podľa šéfa envirorezortu potrebných ešte asi 20 miliónov eur, ktoré by mali pochádzať z eurofondov. Poznamenal, že istá časť systému je už vybudovaná a teraz sa naň nadstavujú ďalšie úrovne, aby bol presnejší.
Medzi rizikové oblasti z pohľadu možného vzniku povodní patria na Slovensku horné časti povodia Myjavy a Laborca, povodia Ondavy, Tople, Cirochy, stredná časť povodia Torysy, povodie Popradu, ako aj Krupinice. Riziko predstavujú aj povodia Kysuce, hornej Oravy, Štiavnice, Slatiny, prítoky Ipľa, povodie Čierneho Hrona, ľavostranné prítoky horného Hrona i povodia malokarpatských tokov či pravostranné povodia stredného Váhu. Povodne môžu vzniknúť aj na Nitre a jej prítokoch, Žitave a strednom a dolnom Hrone, Rimave, Poprade.
0
www.ZIVOTPO.sk
